Slovensko - tvrdenia o udržateľnosti a greenwashing
Aké sú tri najdôležitejšie trendy na Slovensku týkajúce sa ekologických tvrdení a s tým súvisiaceho rizika greenwashingu?
V súčasnosti sa na Slovensku vyskytujú rôzne typy “greenwashingových“ tvrdení, ktorých výskyt je vzhľadom na zvýšený dopyt po ekologických výrobkoch čoraz častejšie. Medzi zaužívané formy “greenwashingu“ patria nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenia, a to aj v súvislosti s označovaním. Vo všeobecnosti platí, že spoločnosti by mali dodržiavať etický kódex platný pre obchodníkov pôsobiacich na Slovensku alebo inak zameraných na slovenských spotrebiteľov. Okrem toho podľa slovenských zákonov reklama nesmie byť zavádzajúca alebo klamlivá, čo sa vzťahuje aj na prípady “greenwashingu“ v reklame.
Nižšie poskytujeme tri kľúčové trendy, na ktoré si treba dávať pozor pri používaní ekologických tvrdení pri predaji výrobkov alebo služieb slovenským spotrebiteľom.
(i) Predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sa vzťahujú aj na klamlivé tvrdenia v zelenej reklame
V zmysle zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame, ktorý kladie minimálne kvalitatívne požiadavky na reklamu, a obsahuje právnu úpravu pôsobnosti orgánov dozoru nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, každá reklama musí byť v súlade s požiadavkami a pravidlami stanovenými v tomto zákone. Zákon upravuje aj rôzne sankcie, ktoré môžu byť uložené v rôznych formách, vrátane zákazu konkrétnej reklamy, uloženia pokuty, alebo výzvy na predloženie dôkazov na podporu skutkových údajov uvedených v reklame.
Keďže “greenwashing“ sa považuje za úmyselné zavádzanie spotrebiteľov, problémy, ktoré v spojitosti s ním vznikajú možno čiastočne riešiť aj prostredníctvom zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý definuje a bližšie upravuje nekalé obchodné praktiky.
Vo vzťahu k podnikateľom možno všeobecnú právnu úpravu nájsť aj v ustanoveniach o nekalej súťaži obsiahnutú v Obchodnom zákonníku SR. Na naplnenie skutkovej podstaty nekalej súťaže sa vyžaduje kumulatívne naplnenie znakov tak ako ich vymedzuje Obchodný zákonník. Za predpokladu, že použitím “greenwashingu“ dôjde k naplneniu znakov nekalosúťažného konania, osoby, ktoré môžu byť na právach dotknuté sa môžu proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal, aby odstránil závadný stav, taktiež môžu požadovať primerané zadosťučinenie, náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia.
Dňa 22. marca 2023 bol zverejnený návrh Komisie k smernici „Green Claims“. Cieľom návrhu je regulovať environmentálne tvrdenia a označenia a podporovať transparentnú komunikáciu so spotrebiteľmi. Prijatý návrh smernice o ekologických tvrdeniach bude teraz predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade v rámci riadneho legislatívneho postupu.
(ii) Výskyt Európskej Environmentálnej značky sa zvyšuje
Environmentálne označovanie je dobrovoľný nástroj environmentálnej politiky, ktorý podporuje výrobu a spotrebu výrobkov, ktoré sú počas svojho životného cyklu šetrnejšie k životnému prostrediu. Environmentálne označenie poskytuje spotrebiteľom presné, nezavádzajúce a vedecky podložené informácie o vplyve výrobkov na životné prostredie. Podmienky a postup udeľovania a používania národnej environmentálnej značky upravuje zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov. Toto označenie môže spotrebiteľom poskytnúť usmernenie pri kúpe výrobku a môže ovplyvniť ich rozhodovanie.
Nakoľko sa Slovensko v roku 2004 stalo členom Európskej Únie, môžu slovenskí žiadatelia získať "environmentálne označenie EÚ". Udeľovanie tohto označenia sa vykonáva podľa nariadenia (ES) č. 66/2010.
(iii) Samoregulácia v oblasti reklamy zohráva na Slovensku kľúčovú úlohu
Cieľom samoregulácie je dohliadať na reklamu a zároveň aj zabezpečiť, aby sa dodržiavali etické požiadavky na reklamu bez toho, aby musel štát alebo iný orgán verejnej moci zasahovať. Na Slovensku bola zriadená Rada pre reklamu ako orgán etickej samoregulácie reklamy. Jej členmi sú médiá, reklamné agentúry a podniky. Spotrebitelia, ktorí majú podozrenie, že obchodníci vo svojej reklame používajú „greenwashing“ alebo iné neetické správanie, môžu adresovať Rade pre reklamu sťažnosť. Prípadne môže zasiahnuť aj Slovenská obchodná inšpekcia.
